Pár slov o FARRE...

Tým mojim snom bol chov tohto krásneho plemena.Od malička som zbožňovala psov. Vždy som priniesla domov všetko, čo som našla a malo 4 nohy a robilo ,,HAV."S Peruánskym naháčom som sa po prvý krát stretla ešte ako dieťa na výstave psov. Jedna chovateľka mi dovolila popestovať krásne šteniatko, dlho sme sa rozprávali a dozvedela som sa mnoho zaujímavých vecí o tomto plemene.A vtedy som si povedala, že raz si takého kúpim. Roky ubiehali, mala som viacero psov, dokonca aj útulkáčom som pomáhala z dočaskami. Až raz prišiel správny čas splniť si svoj sen. Mala som už dve dcéry, tak som sa rozhodla, že im pribudne sestrička, ale štvornohá a nahatá. Sen sa začal plniť príchodom FARRY, narodila sa v Prahe 14.07.2016 u pani Kubošovej v chovateľskej stanici od Remetky. Otec: Milo del Ngorongoro & matka: Caramela od Remetky. 

Zrazu bolo všetko nové a iné. To šteniatko ešte aj inak voňalo. keďže nemá srsť. koža hebká, jemná a horúca. Peruán nieje pes, ale dieťa a to doslova, ich povaha je neskutočná. Naša Farruška prezývkami ( šakalík, pipinka, štenátko) nás o tom presviedča dodnes. Skúša hranice, pokiaľ môže, dokáže sa uraziť, keď sa jej niečo nepozdáva, vtedy s ňou nikto nepohne. Niekedy mám pocit, že vie aj rozprávať, vydáva zvláštne zvuky, kňučanie spojené s rozprávaním, aj toto je typické pre peruána. Vyberá si čo bude jesť a samozrejme neskutočne žiarli. Najviac asi na Peggy (našu dalmatínku), Farra ju zbožňuje provokovať pri jedení, pretože Peggy má zožraté do piatich sekúnd a potom chodí obkukávať Farru, no tá hrdinsky počká kým sa Peggy nažerie až potom začne žrať ona a spokojne si pri tom vrčí a dáva na vedomie, že to jedlo patrí iba jej. Obľubuje aj iné druhy zvierat, má blízky vzťah s našou mačkou ,,Lexusom." Prakticky spolu vyrástli a sledovať ich harašenie je zábava. Keď človek oddychuje na gauči, hneď sa na vás nalepí, tvári sa že ona je šál a práve teraz vám ohrieva krk, samozrejme tak, aby ste nevideli na telku. Psov na ulici spokojne vyšteká, ako keby bola doberman. Ľudí zbožňuje, ale len do určitej vzdialenosti. Vonku sa pohladkať hoci komu nedá, ale keď príde návšteva k nám, ona má pocit, že prišla za ňou a je schopná im vyliezť až na hlavu. Deti samozrejme zbožňuje, miluje aportovanie a behanie a cez leto kúpanie. Absolvovali sme aj kurz agility, ktoré sa skladalo z viacerých hodín. Prvá prekážka bola tunel a posledná v našom prípade, stále tunel. Farra si povedala že doňho nevlezie. A tak sa naše agility skončilo.